Report z jesennej návštevy Finale Ligure

V spolupráci s Traildeerom sme s kamošmi vyrazili do Finale Ligure na 4 plnotučné dni jazdenia, dokopy 5 chlapov, z ktorých už každý má čo to odjazdené. Kěd do Finále, tak určite s  Flow pod vedením Martina Accame a jeho teamom, s ktorými spolupracujeme už viacero rokov a aj po niekoľkých pokusov s inými poskytovateľmi môžeme povedať, že sú zďaleka najlepší. Z môjho pohľadu ísť do Finale na 4 dni bez guida a shutllingu s minimálnou nutnosťou šľapania je čistý nezmysel. Nájdu sa však aj takíto blázni. Je to niečo ako prísť ku nám na Martinky, vedieť, že sú tu nejaké traily, ale nemať ani šajnu o tom, čo je vyhrabané, čo sa dá a nedá jazdiť, čo je zavreté alebo neudržiavané, kde je to dobré v daždi a čo nie, prosto a jednoducho povedané domáci tomu celému dodávajú šťavu a obrovskú pridanú hodnot. Celé to začalo u síce vzrastom nižšieho chlapíka s obrovskou charizmou, nehovoriac o skille na bajku zvaného Martino.

Je šéf a zakladateľ spoločnosti Flow, a osobne si nás zobral pod krídľa čo sa shuttlingu a guidingu týka,  plus nám dohodil aj apartman u jeho tety Patty (Patrizia) v Pietra Ligure, kde sme boli ubytovaní. Apartmán bol asi 50 m od mora, cca. 200 m ďalej je garáž na bajky a parking pre auto. Proste všetko po ruke. Do centra Pietra Ligure to bolo čoby kameňom dohodil. Kto Pietru nepozná ide o malebné dovolenkové mestečko s malými kaviarničkami, reštikami a domácou kuchyňou. V apartmáne kuchyňa, dve kúpeľne, 5 – 7 lôžok (najlepšie pre max 6 riderov, aby ste sa netlačili ako sardinky) a práčka, teda všetko čo na takýto výlet treba. Cesta z MT na šupu s tankovaním a kávičkou 14 hodín. Z toho cca 1 – 1,5 hod zabralo nakladanie bajkov a batožiny, lebo zastávky vo Vrútkach, v ZA a Ilave vykladať posádku.

Prvý deň 01.11.2023

Prvý deň začal veľmi zľahka pod vedením mladej baby menom Francesca na trailoch a za volantom dodávky sedel Martinov otec. Začali sme klasikou ako Rollercoaster, San Pantalleo, Toboga Di Canova, Martina, Cacciatore, H Veloce, Ca Bianca, Nato Base, … atď. Prvý deň sa chvíľu trochu javil ako babysitting, lebo s nami jazdilo aj 9-ročné dievčatko. Aj napriek tomu to celkom dobre odsýpalo, okrem trailov nás Taliani milo prekvapili výberom reštaurácie a obedu – predjedlo, main course a dezertík s kávičkou 😉

Všetko naplanované, žiadne zdĺhavé objednávanie, rýchly výber jedla, všetko dopredu zariadené. Rýchlo, spoko, v kľude a šup šup späť na bajk. Večer plný vynikajúcich dojmov a pocitov z najazdeného, prebrali sme to v miestnej pizzerii, pár pivečiek, porada čo ďalší deň, kedže malo liať a cesta do perín.

Druhý deň 02.11.2023

Druhý deň mal byť výdatne upršaný a vyzeralo to veľmi bledo s jazdením, ale pokyny od Martina zneli jasne: o deviatej na základni v Pietra a ide sa na to. A tak aj bolo. Jeden z nás to rovno vzdal a ostal na apartmáne doťahovať pracovné veci, keďže ešte vtedy nevedel o čo prichádza. Vodičom bol tento krát Martinov kamarát Adriano so starším Fordom Ranger. Naložil nás a vybrali sme sa na traily nad Finalborgo a Finalpiu, kde sme sa stretli s Martinom.  Opäť na nás vytiahol malé prekvapeníčka, horúcu kávu na zahriatie a guidku Dominiku Durčákovú (Dominika_4F).  A tak sa začala najväčšia pecka v daždi, v akom som predtým nikdy v živote nejazdil.

Pršalo tak, že sa neoplatilo ani utierať vodu z okuliarov, postupne sa vytvoril na nich súvislý film vody, cez ktorý bolo viditeľnejšie ako keď sme ich každú chvíľu márne zotierali. Dážď bol miestami silnejší, potom zasa slabší. Veľakrát sme u nás doma jazdili aj v ďaždi, blate a bordely, ale ešte som nikdy nejazdil v takom lejaku.

Nástup na trail Briga Destra, mimochodom čierny trail, bol cez 6 alebo 7 bazénikov s vodou, hĺbka tak 10 – 20 cm, čiže ešte ani nezačala zábava a boli sme mokrí ako keby sme do nich naskákali každý po dve šípky.

Briga Destra, Briga Sinistra, Brighella, voda, blato, dážd, kamene, …. proste brutal dead-metal fundamental, také bolo doobedie a potom ďalšia petelica. Kedže Taliani sú Taliani, aj počas sviatku 01.11. mali otvorené reštiky plus slávili Helloween a tým pádom 02.11 oddychujú, plus vonku lejak, tak si povedali: „na čo budem otvárať, keď leje a včera bol svátek?“

A zase zahviezdil Martino, zriešil obed u nich doma v jednom zo skleníkov kde pestujú ovocie a zeleninu, vyzliekol nás do termoprádla a trenírok. Zapojil do toho otca a strýka a v podstate sme prišli na hotový obedík – spaghetti carbonara, pivečko, domáce rýchle tiramisu, kávičku, jednoducho neuveriteľné.

Poobede málinko ustal dážď a pokračovalo blato, aj napriek tomu to nezastavilo Dominiku, ktorá nás vláčila po enduro trailoch ktoré sa jazdia na EWS, napr. 1,2 a 3.etapa čo sa jazdila toho roku, Hellboy 1 + 2, Hiroshima Mon Amour, Oltrefinale, Voltage, Radici. Myslím, že na tento zážitok nikto z nás zúčastnených nezabudne. Po jazdení sme po návrate do Pietry zobrali wapku a dopriali našim tátošom očistu. Sebe sme si zase dopriali pizzu a pivko v Barone Rosso, pizzeria asi 100 m od apartmánu, doporučujeme pri návšteve Pietra Ligure nevynechať – je to topka.

Tretí deň

Tretí deň mal Martino opäť plno, tak nás dohodil chalanom od Castagna Bike – Andreo a Fabrizio nás vzali na ďalšie jazdecké dobrodružstvo. Na začiatok rozjazd červenou Tobogou, ktorú sme už z časti poznali. Predtým sme šli len vrch, no teraz zistili, že má aj spodnú hravú a zároveň náročnú časť, tá sa ďalej napojí do Revenanta, ktorý má za mokrých podmienok veľmi zaujímavé a funky slippery pasáže. Okrem toho, že toto bol ten ďeň keď nás čakalo na biketrailery kotogo s horúcou talianskou kávičkou, tak sa k nám pridal aj nemecký pár, s ktorými sme si to celý deň užívali. V Defenderi 7 bikerov, 1 guide Andrea a 1 vodič Fabrizio. Inak dvaja dobrí týpci, s ktorými sme si okrem iného zaspievali aj Kantare a Volare. Pokračovali sme trailami Issalo a Mugugno a poobede nás ešte čakali Appendaun, Isalo Extasy a Fast and Furious. O 17ej dole v Pietra Ligure, výdatne vyjazdení, vysmiati a spokojní. Večerné návraty na apartmán boli spojené aj s kúpaním v mori. More malo veľakrát väčšiu teplotu ako vzduch, čiže malá morská lázeň na záver dňa potešila a nabudila apetít pred večerou opäť v Barone Rosso.

Štvrtý deň

Po dohode s Martinom nás opäť čakali Fabrizio s Andreom, tento krát nás zobrali na backcountry, znelo to ako keby sme išli do prašanu na snehové porno. A veru nebolo to ďaleko od pravdy, jeden ľahký a rýchly trailík na úvod a potom naplno do Dondelly či Green River. Dondella u nás zostala favoritom celého výletu. Tieto traily sa náchádzajú viac vo vnútrozemí, v blízkosti dedinky Bardinetto. Traily celkom dlhé, výživné, červené, na Dondellu aj malý výšľap na cca 15 – 20 min, ale stál za to. V dedinke Bardinetto nás čakal obed a poobede sme mali možnosť dať si pár čiernych trailov či zopakovať Dondellu. Zvolili sme samozrejme Dondellu a doplnilil ju ešte o pár čiernych ako Martinu, Kill Bill a Madonnu, nástup na tieto traily je z už spomínaného Rollercoastera. Bol to výžívný štvrtý deň, no už sme toho mali pomaly plné kecky, začalo pršať a s dažďom sa začali násobiť pády čo bolo krásne zavŕšenie pobytu vo Finale resp. Pietra Ligure.

Záver

Vo Finale je vidno ako za 23 rokov vybudovali nielen úspešné trail centrum resp. trail oblasť, ale aj bajkerskú komunitu, ktorá zdieľa a chápe potreby bajkerského sveta a cestovného ruchu. Traily majú hlavu a pätu, sú urobené tak, aby vydržali relatívne veľký nápor jazdcov a udržba nebola komplikovaná. Počas daždivých dní sa jazdia len niektoré traily, to isté počas zimy alebo leta, nie každý trail je dovolené jazdiť all-season. Ich jazda a v konečnom dôsledku aj ich stavba aj napriek tomu, že sú od modrej až po double-black je bezpečná a to je to, čo sa ešte my musíme naučiť.

Všetci rozumejú prečo je tento segment cestovného ruchu pre Ligure potrebný, čo prináša, ako láta diery nefungujúcej letnej sezóna a samozrejme prináša pre región Ligurie nielen platiacich návštevníkov, ale aj celkový profit v podobe dlhodobo fungujúcich reštaurácií, ubytovaní, shuttle spoločností, kaviarní a obchodov. Je užasné ako domáci fungujú, robotu si posúvajú medzi sebou, shuttle spoločnosti nestíhajú, volajú medzi sebou a vždy nájdu riešenie, vedia nájsť ubytko, tam hostí zase posunú do lokálnych reštík, kaviarní a regionálnych obchodov. Obchodníci vedia kde si bike umyješ alebo dokúpiš náhradné diely a nikto ťa nepošle ani do Lidlu ani do McDonaldu. Takto to má fungovať. Som rád že som to videl a mohol zažiť na vlastnej koži. Snáď jedného dňa takto bude fungovať aj región Turiec na čele s Martinkami ako trail centrom regiónu, to je moje obrovské želanie, ktoré si odnášam z Ligúrie.

close

Get 10%

off for your 1st trip 🎁

+ Newest Trips, Photo Reports and Last Minute Deals!

We don’t spam! Read our privacy policy for more info.

en_USEN