Malaga - miesto s viac ako 300 slnečnými dňami v roku, teplotami medzi 15-20 stupňov aj v hlbokej zime a množstvom skvelých trailov od ľahkých, rýchlych až po ozajstné zveriny. Let z Viedne trvá len 3 hodiny a ceny leteniek sa pohybujú okolo €300 vrátane bajku. Okrem skvelého jazdenia si tu pochutnáte na vynikajúcom mediteránskom jedle a po bajkovaní alebo v den voľna si môžete vychutnať oddych na dlhokánskych piesočnatých plážach.

Nedávno som sa stal delegátom v bajkovej cestovke Traildeer a potešila ma možnosť ísť na svoj prvý výlet, zhodou okolností so starými známymi, Ivom, Maťom a Vladom, s ktorými už mám čo to v Európe odjazdené a vždy to býva kopec zábavy. A čo viac, namierené sme mali práve do španielskej Andalúzie, konkrétne do Malagy, čo vzhľadom nato, že som v Španielsku žil viac než rok, bol pre mňa splnený sen. O Malage ako zimnej bajkovej destinácií som síce už veľa počul, no toto bola prvá príležitosť vydať sa tam a okúsiť traily Andalúzie pri Stredozemnom mori na vlastnej koži.

Taktiež to bol aj môj prvý zážitok cestovania s bajkom v lietadle, ktorý sa, popravde, na úvod zdal celkom ako výzva. V konečnom dôsledku sme to však všetci zvládli hravo a do budúcnosti s tým nevidím žiadny problém. Ak plánujete lietať s bajkom viac ako len raz, rozhodne odporúčam kúpiť si poriadny bike bag. Výrazne to uľahčuje nielen zbalenie bajku, keďže všetko má svoje miesto, ale je aj oveľa skladnejší a má kolieska, čo robí jeho prepravu o dosť jednoduchšou.

Okrem leteniek, ktoré sme si kupovali sami, sme mali vyriešené všetko - od vyzdvihnutia z letiska, cez ubytovanie s raňajkami, až po sprevádzanie a vývozy na traily. Chalani nám pripravili aj nadupaný itinerár nastavený podľa našich požiadaviek, čo do kondičky a techniky. Detaily, ako rezervácie reštík, organizácia programu po jazdení, akúkoľvek komunikáciu s guidami alebo šoférmi, som mal ako delegát na starosti ja.

Náš 5 dňový výlet sa začal príletom do Malagy a následným presunom do mesta Fuengirola, asi 45 minút od letiska. Keďže sme dorazili v neskorších hodinách, začali sme, ako inak, výbornou večerou v lokálnom tapas bare, hneď pod ubytkom. Ako sa patrí, na úvod sme si dali výborné tapasky jamónu, papričiek a syra. To všetko samozrejme pri pohári výborného vínka.

Tu treba povedať, že podobne ako pri všetkých našich bajkových výletoch, je okrem bajku pre nás asi najdôležitejšie dobré jedlo a pitie, a často si nie som istý, či ide o bajkový výlet s gastronómiu ako sekundárnym programom alebo gastronomický výlet s bajkovaním na vyplnenie času medzi jedlami.

Po večeri sme ešte pred spaním vytiahli bajky z tašiek a pustili sa do skladania, nech zistíme, či cestu prežili rovnako dobre ako my. Až na menší problém s pedálmi nás žiadne nepríjemné prekvapenia nečakali a dobrodružstvo sa ráno mohlo začať.

Malaga je perfektné miesto na jazdenie, no ak si nechcete odpáliť nohy na drahocennej dovolenke už v prvý deň, odporúčam zobrať vodiča a sprievodcu, keďže výškové metre tu nabiehajú až príliš rýchlo. O nás výborne starali Alan a jeho syn Alexis zo SierraMTB.com, ktorí spoločne vedú tento rodinný podnik už desiatky rokov a cez ruky im prešli už tisíce spokojných zákazníkov.

Od chalanov prišla pred výletom požiadavka, aby sme už tak celkom technicky náročný štvordňový itinerár prispôsobili faktu, že toho veľa cez zimu nenajazdili. Preto sme spoločne s Alanom dali hlavy dokopy a pripravili program skôr v pohodovom, no stále zábavnom štýle, aby sa nikto z nás nerozsekal na prvom traily. Osobne som sa tiež necítil úplne ready na vražedné čierne traily, ako napr. dlhokánska a technická 911, náročný SRAM Test Track, či skákavý Happy Days, vďaka ktorým je Malaga tak populárna.

Náš prvý jazdecký deň sme sa teda v pohodovom duchu vydali na traily severne od mestečka Ojén. Na rozjazd po zimnom ničnerobení boli tieto traily priam ideálne. Ide síce o kratšie, ale zato pekné a zábavné singláče, ktoré boli super na zoznámenie sa s terénom a rozhýbanie našich kostí. Pojazdili sme napr. Bora Bora, You & Me a Tramo, ako aj zopár ďalších. V čom boli tieto trate pre nás zaujímavé je nezvyčajný pieskový podklad, ktorý dokáže poriadne vyškoliť, keď naň človek nie je pripravený. Ani sa nenazdáš a kolesá strácajú grip a máš čo robiť, aby si to nenapikoval do kríkov. Tie v tejto prímorskej vegetácií majú ešte aj veľké jedovaté ostne. Rozhodne odporúčam vziať dobré chrániče a určite aj poriadne rukavice. Síce vás to nezabije, ale pár dní vás to bude parádne svrbieť, ak sa tu vyváľate.

Náš prvý obed v Španielsku sme si dali nezvyčajne na tunajšej benzínke. Ale pozor, nie je benzínka ako benzínka, keďže na tejto robili dokonalé sendviče a na počudovanie sme si naozaj pochutili. Následne sme sa presunuli do lokality San Anton a odtiaľ zvyšok dňa strávili kombináciou trailov a zvážnic až do Fuengiroly. Toto bol jediný prípad, kedy nám traily úplne nesadli. Odporučili by sme ich vynechať a radšej zostať v okolí Ojén, keďže tie v San Anton na nás boli až príliš ľahké.

Na "paseo", teda pešej zóne pri pláži vo Fuengirola nás uvítali v reštike La Caracola s poriadnou španielskou paellou, tatarákom z lososa, mečúňa, merluza. V podstate šlo o takú slovenskú tresku, len nie v majonéze. Tresku stále preferujem. Popri skvelom jedle si to samozrejme pýta aj dobré pitie, a teda rovno padli aj dve fľašky vína. Následne sme podľa očakávaní odpadli do postele a tešili sa na ďalšie dni pred nami.

Druhý deň jazdenia nás čakala špecialitka v podobe zážitkového jazdenia v európskom “Moabe”. Tá originálna verzia bajkovej destinácie Moab sa nachádza v americkom Utahu a spoznáte ho podľa typických červených kamenných kopcov a krajinu pripomínajúcu Mars. Z bajkového hľadiska ide o relatívne okrúhle červené skaly s dobrým gripom aj za mokra. Traily v tom "španielskom" Moabe síce nevyzerajú ako z inej planéty, no povrch je veľmi podobný, teda všetko pokryté súvislým kameňom. Ten vytvára, ako vidno z fotiek, veľmi zaujímavé útvary a preto je okrem jazdenia aj ideálny na fotenie. Lajny tu trailbuilderi povyberali naozaj zábavné, rýchle a nie technicky náročné, a tak ich zvládne viac-menej každý.

Rad za radom sme tu pokorili jednotlivé traily:El Moab, El Moab II, Fast and Loose ako aj ďalšie. Určite odporúčam oba Moaby, keďže je to fakt unikátne jazdenie, ktoré len tak niekde nezažijete. Oblasť je však zaujímavá aj kvôli okolitým jazerám a veľkej priehrade Embalse Tajo de la Encantada. Vedie tadiaľ relatívne náročný, no technicky zaujímavý trail Damnbusters, končiaci pri priehrade a ak vám vyjde počasie, čo nám úplne nevyšlo, je to tu veľmi fotogenické. Jazdenie nám tu tak trocha pripomínalo Rychlebské stezky, aj keď oveľa menej technické a súvislejšie.

Na večeru sme si bookli vychýrenú reštiku Palangreros vo Fuengirole. Z bohatého menu sme si vybrali ochutnávku kade čoho, pozostávajúcu z piatich chodov a dvoch dezertov. Morské plody sú tu vynikajúce, no najlepšia však bola krevetová polievka, na ktorú spomínam dodnes. Navyše to dotvorila živá hudba, ktorá dala za týmto dokonalým dňom tú správnu bodku.

Ešte som vlastne zabudol na mladého Willa. Spolu s Alexisom nás viedol na trailoch a nemôžem nespomenúť, že aj keď nikto z nás nemal technické problémy, tak to bolo asi len preto, že si to všetko odniesol Will. Za 4 dni sa mu podarilo rozflákať 3 bajky, odtrhol prehadzovač, chytil dva defekty a posledný deň mu odišlo tlmenie. Povedzme, že trail sa neprispôsobil podmienkam jeho jazdy.

Tretí deň nás čakal Malaga Bike Park priamo nad mestom. Nejedná sa ale o klasický bikepark s lanovkou, keďže si na traily treba vyšlapať za vlastné, čo po dvoch dňoch vyvážania našich zadkov dodávkou padlo celkom vhod. Takýto typ trail centra by som privítal u nás všetkými desiatimi. Príjemný a relatívne krátky výšľap vedie k výborným trailom, ako Cortafuegos, či Kawasaki, na ktorých si prídu na svoje ako začiatočníci, tak aj pokročilí jazdci. Traily sú tu od jednoduchších flow trailov až po tie s náročnejšími pasážami so suchým a sypkým povrchom, kde máte na výber množstvo stôp. Jazdí sa na otvorenom priestranstve s kopcom voľných kameňov, ale taktiež sú tu traily ponorené v borovicových lesoch, ktorých príjemná vôňa vás sprevádza počas toho, ako si to valíte dole kopcom.

Ak by som mal porovnať jazdenie na Malage s tým, čo jazdíme doma, ide hlavne o veľmi suchý podklad, s množstvom voľných kameňov a pieskom. Je to však veľmi závislé od lokality, keďže každá bola dosť odlišná. Trailbuilderi to tu majú o čosi zložitejšie, lebo pôda nedrží tak dobre ako tá naša, a aj zriedkavé dažde tu vedia narobiť veľké škody. Pre veľké suchá, čokoľvek postavíte, začne rýchlo zvetrávať. Inak sme nenarazili na nič zákerné, ak bol nejaký skok vždy sa dal obísť a pri zložitejších pasážach nás na ne vždy upozornili sprievodcovia.

Náš posledný večer na Malage sme sa rozhodli zmeniť kuchyňu a vybrali si Libanonskú reštiku, ktorá padla chalanom do oka. Kulinársky nesklamala ani ona a všetci sme odchádzali na ubytovanie spokojní.

Pre zaujímavosť - ceny pre štyroch ľudí sa večere pohybovali cca od €160 do €180 Eur vrátane 2 fliaš vína, čo vychádza do €40 na osobu. Nie lacné, ale za fakt dobré reštiky je pomer cena výkon naozaj výborný. Samozrejme sa dajú nájsť aj dostupnejšie alternatívy, ktoré určite tiež neurazia, takže si vyberie naozaj každý.

Deň odletu sme vďaka dobrému výberu leteniek mali vyriešený tak, aby sme väčšinu mohli ešte stráviť jazdením a na rozdiel od výletov napr. do Finale Ligure, či Aosty necestovali celý deň. Aby sme však netrávili čas v dodávke, na záver sme si vybrali traily nad mestečkom Mijas, čo bolo necelých 20 minút od nášho ubytka.

Väčšina trailov v Mijas síce začína v horách, no pri meste sú dva dobré traily, a to Football Pitch a bájny SRAM Test Track. Povedali sme si, že oba skúsime a potom budeme točiť ten, ktorý sa nám zapáči najviac. Skúsili sme Football Pitch, ktorý končí, prekvapujúco, vedľa futbalového ihriska, no veľmi nás nezaujal, tak sme šli otestovať SRAM Test Track. Pár rokov dozadu tu Rišo z Traildeeru na prvom výlete do Malagy stretol pri tréningu súrodencov Athertonovcov, čo hovorí samo za seba, ale naozaj sa sem chodia testovať nové bajky a komponenty. Pravidelne sem napríklad chodia skúšať prototypy aj chalani z Pole Bicycles, s ktorými sme mali to šťastie si zajazdiť.

Sram je veľmi pekný trail s technicky náročnejšími pasážami, dropmi a klopkami, s relatívne voľným povrchom a výberom z množstva stôp, z ktorých niektoré sú doslova krkolomné. Jednoducho čerešnička na tejto bajkovej torte. Točili sme ho kým sme vládali a okolo druhej sme sa presunuli na ubytko pobaliť caky paky a vydali sa smer letisko.

Týmto sme náš bajkový trip do Malagy uzavreli a celkovo ho hodnotíme na 5/5. Účelom bolo vypadnúť za lepším počasím, to sa držalo medzi 11-18 stupňov a v deň odchodu samozrejme teplomer vyskočil až na 24 stupňov. Čo sa trailov týka, vyhralo rozhodne El Chorro. Ostatné oblasti boli tiež veľmi zábavné a určite sa sem zase raz radi vrátime. Na Malagu budeme spomínať, no už máme pred očami ďalšie výlety na tento rok ako napr. Madeiru, Aostu, Finale Ligure, či kopec miest bližšie k našim hraniciam.