Toto je druhá časť nášho Trip Reportu do Bike Arena Natisone, ak ste nevideli prvú časť, môžete si ju pozrieť tu. Pokračujeme tretím dňom teda sobotou, kde si pre nás Paolo pripravil špeciálny program, keďže traily v oblasti boli v niektorých častiach už uzavreté z dôvodu údržby a tiež kvôli poľovníckej sezóne od septembra do decembra. Podarilo sa mu dohodnúť s miestnymi, že ich môžeme na deň znova otvoria len pre nás.

Navyše jeho syn Michelle súhlasil, že nás bude sprevádzať a jeho kamoš Simone nás zatiaľ vyvážal, za čo obom patrí veľká vďaka! Michellemu sa v minulosti veľmi darilo vo viacerých MTB disciplínach vrátane endura na národnej úrovni, takže sme sa tešili na jazdu. Tentokrát sme zamierili na traily nad mestečkom San Leonardo, kde nás čakali 3 výborné tracky.

Začali sme z ľahka trailom Trivio, trailom strednej obtiažnosti, ktorý bol veľmi rýchly a ako vždy mal dosť kammenistých strmších úsekov. Ako rozcvička sa naháňanie Michelleho ukázalo ako veľká výzva. Traily nad San Leonardom sú v doline mierne za kopcom, takže boli o niečo viac mokré, ako sme boli zvyknutí predchádzajúci deň, čo len pridalo na zážitku, pretože sme museli pracovať ešte tvrdšie.

Ako ďalší sme si vybrali trail Spik ktorý je mojím druhým najobľúbenejším trailom v tejto Natisone, pretože sa na ňom stále niečo dialo, veľa úzkych switchov, strmých žľabov, kopec prekáževeryone, ktoré bolo treba prekonávať veľmi kontrolovane v pomalej rýchlosti, čo mám veľmi rád. Aspoň pre mňa nie je nič zábavnejšie, ako ísť po traily a musieť sa 100% sústrediť na jednotlivé prekážky pred/pod sebou, čo vyprázdni myseľ skoro lepšie ako meditácia a naozaj vás vtiahne do diania tu a teraz. Toto je tiež Paolova najoblúbenejšia trasa v tejto oblasti, čo hovorí samo za seba.

Ako posledný trail nám tu zostal Bunker trail, ktorý je na Trailforks označený ako dvojitý čierny diamant, aj keď sme z neho šli len prvú časť a potom sme odbočili na trail Baita v spodnej časti (nenájdete ho na Trailforks). Tým smesa vyhli spodnej časti, ktorá je zodpovedná za hodnotenie obtiažnosti. Bunker začína ako inak vedľa bunkru. Na začiatku je to veľmi skalnaté, ale relatívne mierne čo sa sklonu týka, takže to nie je príliš ťažké, ale musíte mať dostatočnú rýchlosť alebo byť veľmi dobrí v ovládaní bicykla okolo prekážok v nízkej alebo žiadnej rýchlosti a ideálne byť veľmi zručný v dvíhaní predného a zadného kolesa. Horná časť Bunkra bola pekná, ale spodná časť Baita bola úžasná, veľmi rýchla a jej časti viedli žľabom, čo bola vítaná zmena v porovnaní s ostatnými trasami. Pre zaujímavosť, spodná časť Bunkra, ktorú sme vynechali je super náročná, pretože má veľmi strmé úseky s veľmi exponovanými časťami, kde je zatiaľ len lano, ktoré bráni pádu ak tam náhodou niečo človek pokazí. V budúcnosti plánujú chalani z Natisone postaviť väčšiu bariéru, aby zabezpečili, že nedôjde k vážnejšej nehode, ak prestrelíte odhalenú časť.

Nasledoval obed v mestečku nad San Leonardom menom Trattoria da Walter s ďalším kulinárskym zážitkom, s veľmi chutnými jedlami a dobrou talianskou kávou. Tentokrát nebolo miesto na koláč, tak sme cukor po jazdení odložili. Po obede sme jazdu v San Leonarde zakončili ešte raz zopakovaním našej obľúbenej trasy – Spik. V okolí je ešte niekoľko trailov, ale keďže už boli zatvorené a potrebovali údržbu, nechali sme si ich na nabudúce.

Ako ďalší sme šli peckový trail Clastra. Ten začína veľmi blízko nášho ubytovania v tej istej dedinke a za mňa to bol absolútne najlepší trail z celého regiónu s výnimkou Matajuru. Síce si na ňho človek musí čo to našlapať, aby sa na ňho dostal. Našťastie sme mali Michelleho, aby nás viedol a trail je dobre značený, takže sme ho bez problémov našli.

Aj keď je o niečo kratší "len" s 1,3 km, je to veľmi unikátny, celkom technický trail s množstvom skál, technických úsekov, kde musíte nonstop zdolávať prekážky rad za radom. Clastra je ten druh trailu, na ktorom sa celý čas usmievate z čírej krásy prírody, ako aj zo zábavy z jazdy. Vykopeme snaď aj nejaké GoPro zábery, hoci príprava videa chvíľu potrvá.

Dole nás už čakal Paolo a rozhodli sme sa vrátiť ma poobedie späť na traily nad Torreanom a Vernassom, keďže sme si povedali, že tamojšie traily Machette trail si zaslúži trochu viac ako len jednu jazdu. Následne sme ho šli 2x a rýchlo sa stal favoritom skupiny z celého regiónu. Chalani urobili ešte 2 jazdy na traily a potom zopakovali Cobra & Falco a tým uzavreli tento úžasný deň jazdenia ako inak v zmrzlinárni. Na večeru sme vyskúšali niečo, čo vyzeralo ako veľmi luxusný podnik, ktorý sa nazýval Agriturismo Monte del Re, čo sa však nakoniec ukázalo ako veľmi pekná reštaurácia s relatívne prijateľnými cenami a vysokou kvalitou na zavŕšenie našej talianskej časti výletu.

Btw. ráno sme mali nejaké problémy s uvoľnením Centre Locku na prednom kotúči jedného z jazdcov, no našťastie chalani v bajk shope v San Pietre RW Bikes nám podali pomocnú ruku a kladivo a taktiež poobede dodali náhradné brzdové platničky. Dokonca na nás čakali, keď už bolo zatvorené. Takto vyzerájú skvelé služby, a je super, že v San Pietre máte spoľahlivého mechanika pár minút od trailov.

Čo si teda myslíme o Natisone Bike Arena?

Pred prekročením hraníc do Slovinska ešte zhrniem jazdenie v Natisone Bike Arena. Keďže sme mali na výlete niekoľko veteránov čo sa jazdenia a zahraničných bajkových destinácií týka (boli po celej Európe – Finale, Livigno, Nauders, Madeira atď.), všetci sme sa zhodli, že Natisone má veľký potenciál stať sa veľmi obľúbenou destináciou pre jazdcov, najmä na jar, jeseň a možno aj zimu. Len 6 hodín jazdy zo Slovenska je to ešte bližšie ako väčšina z našich obľúbených destinácií v teple ako Omiš s 8 hodinami alebo Finale Ligure s takmer 12 hodinami. Jazdenie je tu ideálne pre shuttling, pretože väčšina trailov je buď priamo dostupná z cesty (traily San Leonardo, alebo tie na spodku Matajur), alebo s krátkym výšlapom do pedálov ako Machette, Vernasso, Falco alebo Radici alebo dokonca 749/ ex-Matadown trail s 300 metrovým tlačením. Traily sú skvelé, síce tu veľmi nenájdete klasické flow traily, tých je však kopec inde. Natisone naopak vyniká v rýchlych enduro trailoch s množstvom technických úsekov a prírodných prvkov na minimálne 3-4 dni bajkovej dovolenky.

Áno, síce (zatiaľ) nemáte na výber 50 trailov, ale aj tak ich za deň človek stihne len obmedzené množstvo. Jedna skvelá vec je, že sme tu boli takmer sami a stretávali sme cyklistov iba mimo lesa, takže to z jazdenia robí ničím nerušený zážitok. Tím Machette má tiež sprievodcov, ktorí vám môžu traily poukazovať, aby ste ich nemuseli hľadať a mali väčšiu istotu, že nevletíte do príliš ťažkej prekážky. Btw. veľkým benefitom tejto oblasti je aj náročnosť, keďže takmer všetky trate boli niekde v strede, takže si ich užije každý a tí pokročilý sa tu vedia naozaj vyhrať s rýchlosťou a kvalitou jazdy.

Jedlo je tak ako všade v Taliansku užasné, a mám čoraz viac pocit, že už do Talianska chodíme viac kvôli jedlu ako na jazdenie. Ceny sú relatívne nízke (hlavné jedlá stoja okolo 8-15e podobne ako na Slovensku), a aj ubytovanie sa dá bez problém nájsť za veľmi rozumné ceny. Ľudia sú tu veľmi priateľskí, čo je v kombinácii so všetkým ostatným ideálny mix pre skvelú dovolenku na bajku. Paolo a posádka Machette plánujú cez zimu postaviť ďalšie traily a pokračovať v úprave/údržbe tých čo tu sú, takže tu na jar bude ešte viac zábavy. Vynechali sme niekoľko tratí, pretože potrebovali údržbu, alebo sme jednoducho nemali čas ich stihnúť všetky. Takže nabudúce je toho ešte veľa, čo môžeme pojazdiť. Hoci čaká Natisone ešte dlhá cesta a budú potrebovať veľa podpory, veríme, že táto bajková oblasť má pred sebou svetlú budúcnosť. A ak by ste hľadali ešte ďalšie vybláznenie sa tak v blízkom okolí máte napr. Prossenicco, ďalšiu trailovú oblasť, Gemona alebo Aviano takže môžete dovču predĺžiť ešte viac. A ak by ste vyrazili smerom na Slovinsko tu máte Robidisce (náš report odtiaľto nájdete nižšie) Nova Gorica alebo Vipavska Dolina takže si dovolenku viete natiahnuť na 7+ dní bez toho aby ste šli ďalej ako hodinu. Veľmi sa tešíme na to, keď si to tu znova pojazdíme.

Day 4 – Robidisce, Slovenia

Aby som pokračoval tam, kde som skončil – ráno v nedeľu sme pobalili všetky veci, zamkli ubytko a vydali sa smerom k slovinským hraniciam na miesto, o ktorom sme v poslednej dobe veľa počuli, no nemali sme možnosť ho vyskúšať – Robidisce Trail Centre (mrknite webovú stránku, vyzerá super!) hodinu od San Pietra. Najprv sme boli trochu zaskočení, že toto miesto je naozaj v zapadákove v strede lesa, čo sa však ukázalo ako výhoda.

Čoskoro nás však privítal Tomas z centra, ktorý nám spolu s Jakkabom vysvetlili všetko, čo sme potrebovali vedieť o trailoch, shuttlingu, pick up pointoch atď.

Základňa Robidisce je super vybavená s barom a skvelou kávou, terasou, grilom, ubytovaním (7 dvojposteľových izieb), umývacou stanicou na bajky a všetkým ostatným, čo by ste mohli v trail centre potrebovať. Hneď oproti centru je dokonca reštaurácia, aj keď sme nemali čas vyskúšať miestnu kuchyňu, ktorú si dáme nabudúce. Robidisce existuje od roku 2019 a teraz sa môže pochváliť 6 naozaj peknými trailami od zelenej po červenú obtiažnost a dvoma miestami kde vás naberie shuttle. Ten premával celý čas, takže sme nemuseli čakať viac ako minútu či dve, kým nás Jakkab vyzdvihol. Cesta hore je asi 5 minút a vozík je postavený veľmi rozumne, takže naložiť a upevniť bajk trvá len pár sekúnd. (aj keď mohol byť o niečo nižší, pretože musíte trochu zabojovať s gravitáciou, aby ste bajk dostali znova von).

Najdôležitejšie sú však samozrejme traily. Začali sme pekne zľahka Fat Hans zeleným trailom, aby sme sa trocha zahriali a zistili aký je tu povrch a podmienky na trailoch, ktoré nám rovno chalani prezradili, že budú veľmi klzké. Jeden z nás to vyskúšal na vlastnej koži, keď ho hneď v prvej klopke podšmyklo a mali sme snáď prvý pád za celé 4 dni. Na šťastie však nešlo o nič vážne. Fat Hans je nato, že je to zelený ľahký trail výborne postavený a celkom zábavný. Následne sme sa vydali postupne na LogYeah, Fit Helga a Guchi ktoré sú si veľmi podobné náročnosťou a charakterom, aj keď majú všetky svoje špecifiká. Chvíľu sme sa motali pri hľadaní Gucci, keďže sme si cestou nevšimli odbočku, ale po ďalšej jazde sa všetko vyjasnilo. Je tu niekoľko pekných vyshapeovaných skokov (všetky viete prerolovať, až na drop do Gucciho z Helgy), niekoľko dropov, zopár step upov a tiež široký drevený padáčik do klopky. Tu naberiete pomerne veľkú rýchlosť, takže dávajte pozor v zákrute dole, keďže sme špinu okúsili na vlastnej koži pri prestrelení klopky.

Aj keď bola jeseň, boli sme radi, že všetky traily boli v naozaj dobrom stave a skoro bez lístia, takže sa chalani naozaj dobre starajú. Pravdepodobne je najlepšie prísť o niečo skôr ako v októbri, pretože to bolo naozaj trochu šmykľavé, ale po niekoľkých jazdách to buď vyschlo, alebo sme to proste zjazdili. Pred ukončením návštevy sme a rozhodli, že napriek šmýkaniu chceme vyskúšať aj najťažší prírodný trail Napoleon, ktorý sľuboval zábavný zážitok, keďže ide trail s množstvom skál a koreňov a o to väčšou vlhkosťou. Pre mňa to bola určite najlepšia trasa, aj keď bola naozaj dosť mokrá a človek si musel dávať veľký pozor, aby sa nešmykol a nedal držku. Na druhej strane to bol presne ten druh trailu, ktorý si enduro jazdci užijú naplno.

Robidisce bola pre nás fantastická zastávka na pol dňa alebo aj na celý, ak by sme mali viac času Viem si predstaviť, že v tejto oblasti strávime deň alebo dva, aby sme zdokonalili techniku, napr. v točkách, klopkách alebo jazdenia strmých pasáží, ako aj skokov. Chalani tiež začali spoluprácu s ďalšou oblasťou Prossenicco hneď za rohom v Taliansku, takže Robidisce je určite skvelým miestom, kde stráviť pár dní dovolenky na bajku.

Ďakujeme posádke za skvelý deň, všetky informácie a zábavu na ich trailoch! Tešíme sa na ďalšiu návštevu.